Spotrebitelia a spotrebiteľky sú v omyle. Nevedia rozlíšiť mandľové mlieko od kravského. A tomu treba zabrániť!
Aj takto by sa dal zhrnúť súčasný postoj Európskeho parlamentu (EP) k spotrebiteľom a spotrebiteľkám, nakupujúcim rastlinné alternatívy mliečnych výrobkov. Pri mäsových alternatívach to však neplatí.
Čo je AM 171?
V Európskej únii (EÚ) vrcholia rokovania o zmene nariadenia EÚ, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami (Nariadenie), označovanej ako pozmeňujúci návrh 171 (AM 171). Ten má priniesť rozšírenie súčasného zákazu, kvôli ktorému sa rastlinné alternatívy nemôžu označovať „mliečnymi“ názvami ako mlieko alebo syr.
AM 171 rozširuje ochranu týchto označení aj o zákaz ich komerčného použitia v prípade porovnateľných alebo zastupiteľných výrobkov (teda jasne ich rastlinných alternatív).
Ich komerčné použitie má byť v zmysle AM 171 zakázané, ak využíva dobré meno spojené s „mliečnym“ označením, napodobňuje ho alebo vyvoláva mylnú predstavu ohľadom zloženia alebo skutočnej povahy výrobku.
Rovnaký zákaz má platiť aj pre opisné výrazy ako „typ“, „napodobenina“, „s príchuťou“ a podobne. V praxi to môžu byť typické popisy ako napríklad „so smotanovou príchuťou” či „krémový typ dezertu”.
A napokon, AM 171 zakazuje aj akúkoľvek inú komerčnú prax, ktorá by mohla zavádzať spotrebiteľa ohľadom skutočnej povahy alebo zloženia výrobku. Týmto sa zrejme pokrýva vzhľad alebo forma obalu výrobku. Problematickými by mohli byť charakteristické „mliečne“ tetrapakové obaly či „jogurtové” tégliky.
Doterajšia výnimka stanovená Nariadením, vďaka ktorej máme napríklad kokosové mlieko, má ostať v platnosti aj po prijatí AM 171.
Aký bude dopad na firmy?
Ak bude AM 171 prijatý, bude to pre firmy znamenať automatický rebranding ich rastlinných mliečnych alternatív?
Pripomeňme si, že sankcionovateľné je nedodržanie len takej povinnosti, ktorá je jasne a určito zadefinovaná.
Spôsob označovania či balenia nesmie využívať dobré meno „mliečnych“ označení alebo zavádzať spotrebiteľa. A tieto skutočnosti bude príslušný orgán členského štátu povinný voči firme preukázať v každom jednotlivom prípade.
„Naše výrobky sú označené tak, aby bolo spotrebiteľom úplne jasné, čo tieto výrobky sú a čo nie sú, a to vždy v súlade s aktuálnymi predpismi.“
Spoločnosť Danone, ako výrobca rastlinných mliečnych alternatív, veľmi dbá o transparentnosť označovania svojich výrobkov a súčasný právny rámec pre informovaný výber spotrebiteľa považuje za dostatočný.
„Veríme, že súčasný právny rámec v Európe je dostatočný na to, aby zabezpečil, že spotrebitelia budú presne vedieť, čo kupujú, keď sa rozhodnú pre rastlinné alternatívy mlieka a mliečnych výrobkov. Naše výrobky sú označené tak, aby bolo spotrebiteľom úplne jasné, čo tieto výrobky sú a čo nie sú, a to vždy v súlade s aktuálnymi predpismi.“
Podľa názoru spoločnosti Nestlé, ktorá taktiež vyrába rastlinné alternatívy mliečnych produktov, môžu pripravované obmedzenia sťažiť rozhodovanie spotrebiteľa.
„Domnievame sa, že existujúce právne predpisy EÚ už dnes jasne definujú používanie pojmov ako „mlieko“ či „jogurt“, ktoré vyhradzujú výlučne pre výrobky obsahujúce mlieko či mliečne zložky. Nevidíme preto potrebu ich ďalšieho sprísňovania. Zavedenie nových obmedzení sťaží spotrebiteľom identifikáciu a výber rastlinných produktov, a naopak, neprinesie im žiadne ďalšie užitočné informácie.“
Nestlé si tiež myslí, že pripravovaný zákaz môže mať negatívny dopad aj na rast a inovácie v oblasti rastlinných potravinových produktov.
„...podobné reštrikcie môžu mať negatívny vplyv na dynamiku rastu celej kategórie (rastlinných alternatív) a súčasne negatívny dopad na inovácie.“
Práve uplatňovanie zákazu za účelom minimalizácie rizika sankcií môže viesť k potrebe zmeniť doterajšie označovanie. Pritom je zjavné, že AM 171 nezakazuje štandardnú obchodnú prax – pokiaľ ňou nedochádza k zneužitiu alebo zavádzaniu spotrebiteľa.
AM 171 by preto v praxi nemal znamenať automatický rebranding.
Jasnú odpoveď na to, ktoré konkrétne označenia či obaly môžu byť zavádzajúce, poskytnú až príslušné orgány pri posudzovaní prípadov porušenia zákazu. Dovtedy firmy čaká právna neistota.
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR nám svoj názor na pripravovaný zákaz neposkytlo. Podľa našich informácií sa však problematike intenzívne venuje a skúma aj dopady na výrobcov rastlinných alternatív.
Prečo mlieko a nie mäso?
EP posudzoval v októbri 2020 aj pozmeňovací návrh 165, ktorý obsahoval zákaz označovať rastlinné mäsové alternatívy „mäsovými“ názvami. Návrh neprešiel.
EP si teda nemyslí, že by takéto označovanie mäsových alternatív zavádzalo spotrebiteľov a spotrebiteľky. Rovnaký princíp, iné produkty. A úplne odlišný prístup EP.
AM 171 je produktom Výboru EP pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka. Niektoré hlasy aj v samotnom EP tvrdia, že AM 171 nie je nič iné, ako výsledok mliekarenského lobbingu.
Vo veci sme oslovili aj jedného zo slovenských europoslancov a odborníka na životné prostredie, Martina Hojsíka. Podľa jeho názoru sú ďalšie obmedzenia nadbytočné a v EP preto hlasoval proti AM 171.
Čo s tým vieme urobiť?
Žiadna ochrana mliekarenského priemyslu nemôže ísť tak ďaleko, že vo výsledku spotrebiteľ/ka ani nebude vedieť, na čo je rastlinná alternatíva určená, a to všetko na náklady výrobcov.
Spoločnosť ProVeg International sa preto rozhodla spustiť online petíciu proti AM 171.
Pridajte sa k viac ako 320 tisíc ľuďom a vyjadrite aj vy svoj nesúhlas s pripravovaným zákazom! Podpísanie petície vám nezaberie viac ako 1 minútu.
Pozn.: Ďakujeme všetkým osloveným za poskytnutie užitočných informácií a názorov pri príprave tohto článku.
Simona Uhrinová
simona.uhrinova@jemprezem.sk
