Deň Zeme sa po prvýkrát oslavoval 22. apríla roku 1970. Z počiatku sa konal iba v USA a jeho úlohou bolo zvýšiť povedomie o stave životného prostredia a dostať environmentálne otázky aj do politiky. V krátkom období pred rokom 1970 obletelo média hneď niekoľko správ o závažných ekologických katastrofách. Avšak práve tie pomohli naštartovať nové hnutie a zvýšiť záujem verejnosti o ochranu prírody.
V roku 1969 došlo k požiaru rieky Cuyahoga. Táto rieka bola znečistená odpadom a splaškami v takej miere, že sa stala horľavou. Aj keď nešlo o prvý požiar, bol to najviac medializovaný prípad. Táto rieka sa stala symbolom znečistenia vôd. V tom istom roku, došlo počas ťažby ropy neďaleko Kalifornského pobrežia k úniku zhruba 110 000 hektolitrov do mora. Ropná škvrna bola dlhá 56 kilometrov a mala zničujúce následky na miestne vtáctvo a morské živočíchy.
Keďže média v rozmedzí iba niekoľko mesiacov informovali o týchto udalostiach, bolo to pre mnohých šokujúce odhalenie stavu životného prostredia. Spomínané udalosti naštartovali environmentálne hnutie a pripravili pôdu pre prvý Deň Zeme. V tých časoch sa politik a environmentalista Gaylord Nelson rozhodol naštartovať environmentálnu iniciatívu. V tejto snahe sa spojil so študentom Denisom Hayesom, ktorý sa po stretnutí s Nelsonom pustil do národnej kampane. Environmentálne hnutie bolo v týchto časoch nové a nepopulárne, mnohí aktivisti v ňom nevideli zmysel. Dnes s odstupom času, je už jasné, akú významnú úlohu zohráva aj napriek prvotnému odporu, ktorý muselo prekonať.
Po zvážení viacerých možností, ako upozorniť na stav životného prostredia sa ako najperspektívnejšie riešenie zdalo usporiadanie Dňa Zeme. Ten sa po prvýkrát konal v Amerike 22. apríla 1970 a prilákal milióny ľudí, ktorí vyjadrili svoju podporu ochrane životného prostredia. O 20 rokov neskôr, v roku 1990, sa po prvýkrát oslavoval tento deň medzinárodne v 141 krajinách sveta. Odvtedy slúži tento deň na upozornenie na environmentálne výzvy ktorým čelíme po celom svete.
V súčasnosti je naše životné prostredie vystavené mnohým výzvam. Máme však oveľa viac informácii o tom, ako naň vplývajú rôzne oblasti nášho správania. Stále častejšie sa hovorí o tom, aký má dopad náš spôsob stravovania na hospodárenie s pôdou a vodou ale aj na produkciu skleníkových plynov vznikajúcich pri výrobe potravín. Podľa FAO, živočíšna výroba vyprodukuje za jeden rok väčšie množstvo skleníkových plynov, ako všetky autá, lode a lietadlá spolu. Rastlinné potraviny majú v porovnaní so živočíšnymi produktmi oveľa nižšiu uhlíkovú stopu. Rastlinné stravovanie vytvára až 2,5 násobne menej skleníkových plynov než strava s vysokým zastúpením mäsa. Aj preto medzivládny panel pre klimatickú zmenu (IPCC) tvrdí, že pokiaľ chceme znížiť emisie skleníkových plynov na nutnú hranicu, musíme urobiť niekoľko krokov aj ako jednotlivci. Medzi tieto kroky zaraďujú aj nakupovanie menšieho množstva mäsa a mliečnych produktov.
Preto v týchto dňoch spustil neziskový program Jem pre Zem kampaň, počas ktorej sa ľudia prihlasujú do Rastlinnej výzvy. Táto kampaň pozýva slovami „Výzva k zmene, ku dňu Zeme!”, širokú verejnosť, aby začali mesiac zaradovať viac rastlinných jedál a pomohli tak znížiť svoju uhlíkovú stopu.
Rastlinná výzvu sa spustila po prvý krát pred 1,5 rokom. Ide o bezplatný program, ktorý prevedie ľudí svetom rastlinného stravovania od úplných základov. Navyše, všetci zúčastnení dostanú takmer 100 chutných rastlinných receptov. Bezplatná registrácia prebieha na stŕanke rastlinnavyzva.sk do konca mesiaca a následne sa spustí veľké kolo Rastlinnej výzvy. Od prvého spustenia, sa do Rastlinnej výzvy prihlásilo takmer 7 000 Slovákov a Sloveniek. Podľa neziskového programu Jem pre Zem, ktorý stojí za touto iniciatívou je až 7 z 10 účastníčok a účastníkov bežne sa stravujúcich. Títo ľudia však chcú z rôznych dôvodov obohatiť svoj jedálniček o nové rastlinné jedlá.
„Veľa ľudí si uvedomuje vážnosť hroziacej klimatickej krízy a chcú pomôcť. Rastlinná výzva pomáha ľuďom pretaviť ich vnútorné hodnoty do konkrétnych krokov, ktoré predstavujú skutočnú a potrebnú pomoc v boji proti klimatickej kríze.“ Vysvetľuje Marian Milec koordinátor programu Jem pre Zem a dodáva. „Navyše ide o veľmi príjemný a zaujímavý spôsob, ako môže každý z nás pomôcť. Vyžaduje si to iba rozšíriť náš jedálniček o nové jedlá a chute.“ Účastníci a účastníčky Rastlinnej výzvy sa počas jedného mesiaca naučia ako môžu nahradiť mäso, mlieko a vajíčka vo svojich obľúbených jedlách a získajú množstvo nových rastlinných receptov. Tiež sa dozvedia aj to, ako môžu pomôcť životnému prostrediu vždy keď sa rozhodnú pre rastlinnú alternatívu.
Deň Zeme má dlhú históriu a pomáha ľuďom zastaviť sa na chvíľu a popremýšľať, ako môže každý pomôcť bojovať proti klimatickej kríze a za zachovanie prírody. Mnohí Slováci a Slovenky využívajú túto možnosť, aby sa rozhodli pre pozitívnu zmenu, ktorá pomôže budovať udržateľnú budúcnosť.
