Nato, aby ste sa preniesli do inej krajiny nemusíte vždy cestovať. Niekedy stačí pripraviť si národné jedlo u vás doma a vychutnať si ho. V každej krajine je rozdielna kultúra, a tak aj jedlá z rôznych kútov sveta obsahujú zaujímavé ingrediencie, ktoré môžu niekoho prekvapiť a okrem toho sú často pripravované aj zo živočíšnych zložiek. Kuchárka Diana Rodáková z Jem pre Zem a jej kuchárske knihy Svet na tanieri I. a II., sú dôkazom toho, že národné jedlá sa dajú pripraviť aj rastlinne a dokonca jednoducho. Spolu s ňou sa dnes pozrieme nato, čím sú svetové recepty špecifické, čím vás môžu pri ich príprave prekvapiť a aká je ich budúcnosť v rastlinnej verzii.
Tvoj Instagramový účet je plný chutných rastlinných jedál. Kedy si sa začala o rastlinnú stravu zaujímať? Čo ťa priviedlo k tomu začať variť a piecť na viac profesionálnej úrovni?
Myslím, že som sa o rastlinnú stravu zaujímala aspoň okrajovo vždy, keďže sa u nás doma nejedlo veľa mäsa a vždy sme mali množstvo ovocia a zeleniny zo záhrady od starých rodičov a bolo potrebné ho spracovať. Neskôr som si privyrábala predajom rastlinných jedál na koncertoch, keďže som sa vždy pohybovala v komunite, kde väčšina ľudí bola vegetariánmi alebo vegánmi. Následne prišli pokusy o fotenie, vstup do programu Jem pre Zem, príprava kuchárok a môj instagramový účet.
Prostredníctvom programu Jem pre Zem si vydala dve medzinárodné kuchárky. Vedela by si nám priblížiť aké recepty obsahujú a čo ďalšie v nich môžu ešte ľudia nájsť?
Cieľom kuchárok Svet na tanieri I. a II. bolo predstaviť ľuďom jednoduché jedlá na každý deň, ale aj také, ktorými môžu presvedčiť rodinu a známych, že rastlinná strava je v skutočnosti veľmi pestrá, chutná a nie sú obmedzení na jedenie tofu a planých cestovín.
V kuchárke nájdete polievky, hlavné jedlá, snacky a dezerty, ktoré som sa snažila doplniť príbehmi z histórie týchto jedál alebo mýtmi či legendami, ktoré sa s nimi spájajú. Národné jedlá nám povedia veľa o dejinách, kultúrnych vplyvoch a zmýšľaní daného ľudu a to má na varení vždy najviac fascinovalo. Bezmäsité recepty boli vždy súčasťou rôznych národných kuchýň, hlavne v chudobnejších vrstvách, ktoré museli byť kreatívne s dostupnými ingredienciami. Z ich dedičstva môžeme čerpať aj v dnešnej dobe.
Bolo jednoduché tradičné jedlá z rôznych krajín sveta pripraviť rastlinne? Ktoré z nich bolo tvojou najväčšou výzvou?
Od začiatku som sa snažila zamerať sa hlavne na tie jedlá, ktoré sú rastlinné alebo vyžadujú minimálnu úpravu na to, aby sa rastlinnými stali. Niektoré ako napríklad Gazpacho nevyžadovali žiadnu úpravu, pri iných ako napríklad Bánh xèo bolo treba vymeniť mäsovú zložku za tempeh. Keďže som jedlá opatrne vyberala vopred, nevyskytlo sa žiadne veľké prekvapenie.
Veľmi sa mi páči samotný koncept. Ukazuje ľuďom, že tradičné jedlá môžu byť udržateľnejšie, ale stále veľmi chutné. Myslíš, že v budúcnosti budú v ponukách tradičných jedál v každej krajine aj ich rastlinné alternatívy?
Myslím si, že to závisí od konkrétneho národa. Dobrým príkladom sú Spaghetti carbonara. Ak by ste po talianskom kuchárovi chceli rastlinnú verziu, pravdepodobne si o vás pomyslí, že ste gastronomický zvrhlík a zároveň nerešpektujete históriu a tradície daného národa. Na opačnom konci si môžeme predstaviť polievku Harira, ktorú v Maroku pripravujú aj v rastlinnej aj v mäsovej verzii. Asi najpravdepodobnejšie bude, že sa na jedálnych lístkoch objavia rastlinné možnosti, ale nie pri všetkých jedlách.
„V budúcnosti sa môžu na jedálnych lístkoch objaviť aj rastlinné možnosti tradičných jedál. Avšak nie pri všetkých. V niektorých krajinách to môžu vnímať ako nerešpektovanie kultúry a zvykov daného národa.”
Ktoré tradičné jedlo pripravené na rastlinný spôsob je tvoje najobľúbenejšie a prečo? V čom je výnimočné?
Keď varím pre seba, tak sa držím rýchlych jednoduchých receptov, ale ak by som si mala vybrať národné jedlo v rastlinnej verzii, tak asi segedínsky guláš.
Prekvapil ťa nejaký recept? Napríklad svojimi ingredienciami či spôsobom prípravy?
Výzvou boli asi iba rozhodnutia, či ísť do chuťových kombinácií, ktoré sú netradičné pre bežného Slováka a Slovenku. Ako príklad môžem uviesť palacinky Apam Balik, kde sa kombinuje kukurica, arašidy a banán alebo Feijoada, kde sa objaví naraz fazuľa, koriander a pomaranč. Všetky kombinácie, našťastie dopadli výborne, ľudia z tých krajín predsa len vedia, prečo dlhodobo dané jedlá v týchto zostavách varia.
Je v pláne aj tretia medzinárodná kuchárka?
Z prieskumu pre predošlé kuchárky ostali recepty, ktoré som do nich nezakomponovala a ostali v zálohe, takže určite by som rada pripravila aj tretiu kuchárku. Zároveň chceme ľuďom prinášať pestrú inšpiráciu, tak možno vyjde kuchárka s inou témou, napríklad fitness recepty alebo kuchárka viažúca sa na určité ročné obdobie.
Ďakujeme Dii za jej postrehy, ktoré nazbierala pri varení receptov a písaní kuchárky Svet na tanieri a o ktoré sa s nami podelila. Aby vám neunikli žiadne nové recepty, sledujte aj náš Facebook a Instagram.
Kuchárku Svet na tanieri I. a II. si môžete stiahnuť na stránke Jem pre Zem.
